tag:blogger.com,1999:blog-37126675462683321012024-03-08T12:57:28.373-08:00VikiViktória Kováčováhttp://www.blogger.com/profile/13401140016182091529noreply@blogger.comBlogger5125tag:blogger.com,1999:blog-3712667546268332101.post-76209228230138230832017-06-14T04:49:00.000-07:002017-06-14T05:08:08.512-07:00Posledný výletSme deviataci. Máme za sebou príjmačky, Monitor a napätie trochu ustúpilo. Všetko sa dostáva zas do normálu. Zajtra,15.6.2017, je ten deň. Veľmi sa teším. Ideme do Štúrova. Verím v to že si stadiaľ odnesieme veľmi pekné spomienky, na ktoré nikdy nezabudneme. Už sa neviem dočkať. Dúfam, že tam bude super. Nedávno sme sa dozvedeli, že budeme môcť byť na izbách aj po 5. Však je tam jeden háčik jedna z nás bude musieť spať na nafukovačke. Pravdepodobne to mám byť ja. Dúfam, že sa vyspím.Viktória Kováčováhttp://www.blogger.com/profile/13401140016182091529noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3712667546268332101.post-37926319017420824422017-06-14T04:44:00.001-07:002017-06-14T04:44:14.302-07:00Luis Fonsi-Despacito<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe width="320" height="266" class="YOUTUBE-iframe-video" data-thumbnail-src="https://i.ytimg.com/vi/kJQP7kiw5Fk/0.jpg" src="https://www.youtube.com/embed/kJQP7kiw5Fk?feature=player_embedded" frameborder="0" allowfullscreen></iframe></div>
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
Táto<b> pesnička</b> je momentálne novým hitom. Je super na každom kroku počujem túto pieseň. Je <b>perfektná. </b>Ja osobne ju mám veľmi rada, počúvam ju stále. <b>Je proste úžasná.</b>Viktória Kováčováhttp://www.blogger.com/profile/13401140016182091529noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3712667546268332101.post-75305069229839288712017-05-24T05:09:00.002-07:002017-05-24T05:09:55.126-07:00Miesto mojích spomienokPark je miesto, kam chodím veľmi rada. Je tam ticho, ktoré mi umožňuje premýšľať nad mnoho vecami. Do parku chodím aj so svojou sesternicou Sandrou ona sa tam chodí korčuľovať a ja si len tak sadnem na lavičku a píšem básne. Je mi tam dobre a viem si tam perfektne oddýchnuť. <img alt="" id="detailImage" src="http://img24.rajce.idnes.cz/d2401/13/13836/13836936_0d31050d51c0b7f1112033964fe8d7e9/images/IMG_20170314_153316_1.jpg?ver=0" style="cursor: pointer; height: 622px; width: 397px;" title="klikni pro další 3/5" />Viktória Kováčováhttp://www.blogger.com/profile/13401140016182091529noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3712667546268332101.post-80469161282411413612017-05-24T04:45:00.002-07:002017-06-14T04:53:56.230-07:00Objav sám sebaPred rokom som sa nudila na hodine dejepisu. Tak som si vzala kúsok papiera a začala písať. Ani neviem ako som sa dopracovala k básni. Na druhý deň som napísala ďalšiu. A tak to pomaly a iste išlo na tú správnu cestu. <a href="http://vikakovacova.blogspot.sk/">Vytvorila som si blog</a>, na ktorom uverejňujem svoje myšlienky. A preto by som sa s vami chcela podeliť o niečo, na čom mi skutočne záleží.Viktória Kováčováhttp://www.blogger.com/profile/13401140016182091529noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3712667546268332101.post-3275647507100322782017-05-03T04:59:00.000-07:002017-05-10T05:09:13.698-07:00Našich deväť rokov<h2 align="LEFT" style="font-weight: normal; margin-bottom: 0cm;">
</h2>
<h2 align="LEFT" style="font-weight: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: small;"> </span></h2>
<div align="LEFT" style="font-weight: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: small;"> Keď
sme boli malí, tešili sme sa do prvej triedy.</span><br />
<span style="font-size: small;"> Boli sme malí, ale
napriek tomu veľmi zvedaví. Prvý deň po prázdninách nás
<b>pán riaditeľ,</b> pasoval za prváčikov, bol to úžasný pocit. Potom
sme sa navzájom začali spoznávať. Začiatky nášho spoznávania
neboli najlepšie. Však aj napriek tomu sme si z prvej triedy odniesli veľmi veľa zážitkov zlých, ale viacej tých dobrých. </span>Náš triedny učiteľ, nás
na hodine prvouky vzal do lesa, v polovici našej vychádzky sa <b>nám,</b> schoval a čakal ako zareagujeme, my sme začali kričať a báli sme
sa. Po tomto napínavom zážitku sa na tom teraz iba zasmejeme. <span style="font-size: small;"><b>Prvá trieda</b> prešla veľmi rýchlo.</span><br />
<span style="font-size: small;"> </span><span style="font-size: small;">B</span><span style="font-size: small;">oli sme skoro
všetci vyznamenaní. Keď sme na konci školského roka išli do kultúrneho domu na rozlúčku s deviatakmi a pre výsledky</span>
z druhého pol roku. Všetci sme sa posadili, prehovorila k nám pani
zástupkyňa a uvítala nás. A už to bolo tu. Začali hovoriť mená detí, ktoré
boli vyznamenané, a keď vyslovili naše mená, vytvoril sa nám obrovitánsky
úsmev na tvárach. Prešla prvá trieda, druhá a prišla tretia.<br />
Tak ako
prešli tieto tri triedy, prešli aj ďalšie samozrejme. Počet vyznamenaných
klesal, predmety pribúdali a k nim aj nové poznatky.<br />
A teraz sme
deviataci. Vzťah v našej triede sa po tých deviatich rokoch obrátil o
niečo k lepšiemu. No stále to nie je žiadna sláva. Prišiel <b>Monitor</b>,<b>
prijímačky </b>a všetko sa na nás rútilo a stále sa aj rúti. Tých deväť rokov
prešlo veľmi rýchlo ani nevieme ako. Počas tých deviatich rokov viem, že škola nie je hop a skok cez potok.</div>
Viktória Kováčováhttp://www.blogger.com/profile/13401140016182091529noreply@blogger.com0